Rozvoj cesty informačnej vedy na KKIV FiF UK v Bratislave za posledných 30 rokov

Jméno

Prof. PhDr. Jela Steinerová, Ph.D. / Katedra knižničnej a informačnej vedy, Filozofická fakulta UK Bratislava

V akademickom roku 1960/61 vznikla samostatná Katedra knihovníctva a vedeckých informácií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Dnes je to Katedra knižničnej a informačnej vedy a pripomína si 60 rokov samostatnej existencie, aktuálne aj v kontexte 100. výročia založenia FiF UK. Knihovníctvo sa začalo na Univerzite Komenského v Bratislave učiť už od roku 1951 v rôznych formách programov. Podrobnejšie príspevky o histórii katedry boli publikované v minulých rokoch (napríklad Lichnerová a Špániová 2011; Rankov 2020, prezentácie k výročiu katedry sú dostupné aj na stránke: https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/kkiv/60-vyrocie-kkiv/). Katedra vychovala približne 1700 absolventov a 120 absolventov PhD. štúdia. Od 90. rokov 20. stor. sa výrazne rozvinuli moderná teória, metodológia a výskum v informačnej vede. V tejto súvislosti preto v tomto príspevku pripomíname dynamickú cestu formovania informačnej vedy z hľadiska originálneho výskumu. Táto cesta bola kľukatá, poznačená návratmi, hľadaním smerov a rôznymi „tanečnými krokmi“. V rámci nej zdôrazňujeme naše medzinárodné začlenenie, spoluprácu a publikovanie, ktoré dokumentujú tvorivý vklad pracovníkov katedry. Tvorivá práca pracovníkov sa prejavuje aj prezentovaním nových poznatkov z vlastných výskumov na medzinárodných konferenciách, v medzinárodných publikáciách a pravidelným organizovaním medzinárodných konferencií. V ďalšom texte pripomíname významné míľniky rozvoja informačnej vedy na KKIV FiF UK, najmä publikácie, výskumné projekty a medzinárodnú spoluprácu.

Významné míľniky v rozvoji výskumu

Od roku 1990 začali pracovníci katedry intenzívne prehodnocovať svoje študijné programy aj témy výskumu z hľadiska nových možností slobodného a tvorivého bádania a v kontextoch kompatibility s aktuálnymi európskymi a americkými školami informačnej vedy. V tejto snahe zohrali veľkú úlohu medzinárodné odborné organizácie, podujatia, programy aj inštitúcie podporujúce rozvoj knihovníctva v strednej a východnej Európe (napríklad programy Tempus, Erasmus, Open Society Foundation, A. Mellon Foundation, združenie európskych katedier EUCLID ai.). V aktualizáciách programov a obsahu výskumov pokračovali pracovníci katedry aj v spolupráci s kolegami z ČR, najmä na seminároch a konferenciách ako CASLIN, Infos, CSOnline, Inforum a tiež v bilaterálnej spolupráci s ÚISK UK Praha, KISK MU Brno alebo s katedrami na Slezskej univerzite Opava. Významná spolupráca sa rozvinula práve v oblasti výchovy doktorandov vzájomným fungovaním profesorov a docentov v odborových komisiách, na prednáškach, vo výučbe niektorých predmetov, pri riešení niektorých projektov, v publikovaní a pri obhajobách a školení dizertačných prác.

Posun z rázcestia po roku 1989 zabezpečili aj významné osobnosti informačnej vedy v SR a ČR, ktoré túto spoluprácu vizionársky a strategicky rozvinuli. Na KKIV FiF UK to boli najmä prof. Štefan Kimlička, prof. Dušan Katuščák a prof. Soňa Makulová (vedúci Katedry KIV v predchádzajúcich obdobiach). Kľúčoví autori začali rozpracúvať nové témy informačnej vedy, ktoré v dlhodobej perspektíve zapĺňali medzeru v kompatibilite programov a vo výskume s rozvinutými zahraničnými krajinami. To sa prejavilo nielen v novších predmetoch so zameraním na informačné systémy, informačnú vedu, modernú bibliografiu a digitalizáciu, informačnú architektúru, ale aj v publikovaných monografiách prinášajúcich nové pohľady na témy informačnej vedy ako informačný prieskum, informačné správanie, elektronická komunikácia, organizácia poznania, informačné produkty, informačná spoločnosť, informačné stratégie, bibliometria a informačná gramotnosť. Míľnikom v tomto vývoji bolo spracovanie kolektívneho diela – slovníka Informačná výchova (Katuščák a kol. 1998), ktorý naznačil najmä veľkú šírku záberu vtedajšej knižničnej a informačnej vedy (od histórie knižníc cez bibliografiu po moderné informačné technológie). Ako výsledok spoločného postupu a bádania vznikla tiež spoločná monografia o novej paradigme informačnej vedy v roku 2000 s teoretickými, systémovými aj historickými aspektmi (Kimlička a kol. 2000). V roku 2020 sme vydali nový slovník ako výsledok kolektívnej práce členov aktuálnej katedry nazvaný Informačná veda (Steinerová, J. a M. Ondrišová, eds., a kol. 2020), ktorý presnejšie vymedzuje hranice aj trendy vývoja modernej informačnej vedy so zameraním na tematické piliere informačného prieskumu, organizácie poznania, informačného správania, bibliometrie a informetrie a digitálnych knižníc.

Obr. 1 Aktuálni členovia katedry a autori a editori slovníka Informačná veda (júl 2020)

Vývoj novších tém a výskumov na katedre sa prejavil aj na témach dizertačných a diplomových prác. Podrobnejšiu analýzu týchto tém sme predstavili v roku 2012 (Steinerová, Lichnerová, Ondrišová 2012). V tejto súvislosti bol spracovaný aj prieskum o uplatnení našich absolventov v praxi (Lichnerová, Ondrišová, Melicherová 2018). Výraznejší absolventi doktorandského štúdia boli aj zo zahraničia z ČR, napríklad z Masarykovej univerzity Brno (L. Suchá, J. Stodola). Absolventi sa pomerne dobre uplatňujú v súkromnom sektore (technologické firmy, banky ai.), v knižniciach a kultúrnych inštitúciách, neziskovom sektore aj médiách. V poslednom období sa vynorili také témy dizertačných prác ako alternatívne indikátory hodnotenia vedy, inštitucionálne repozitáre, informačná gramotnosť začínajúcich študentov univerzity, informačná etika, využívanie sociálnych sietí knižnicami, informačné správanie mládeže a informačné správanie detí, informačná tvorivosť v digitálnom prostredí, sivá literatúra vo vedeckej komunikácii, recepcia textu, digitalizácia v knižniciach, použiteľnosť mobilných webových sídiel knižníc, informačná explózia v sociálnych sieťach, informačná a digitálna gramotnosť učiteľov a iné.

Témy výskumov a publikácie: od informačného správania po digitálne informácie

Mnoho vedeckých príspevkov aj časti dizertačných prác bolo publikovaných práve v našom Zborníku Knižničnej a informačnej vedy (Zborník KIV). Tento zborník za posledných desať rokov zrkadlí témy výskumov aj témy dizertačných prác a ostáva základným vedeckým periodikom pre rozvoj informačnej vedy v SR. V niektorých ročníkoch sa zborník otvoril aj autorom zo zahraničia, v súčasnosti publikujeme časť aj v angličtine s príspevkami autorov z ČR, Maďarska, Poľska, Kuby. Témy výskumných projektov obsiahnuté v rôznych ročníkoch tohto zborníka predstavujú najmä oblasti interakcie človeka s informačným prostredím, využívania informácií, informačnej ekológie, podpory digitálnej vedy a informačného správania človeka v digitálnom prostredí. Zborník je výbornými priestorom na rozvoj teórie, metodológie aj nových interdisciplinárnych tém informačnej vedy a prezentáciu výsledkov dizertačných prác a mladých autorov. Aktuálny ročník predstavuje témy spojené s digitálnymi informáciami aj percepciou textov ako výsledok dvoch interdisciplinárnych výskumných úloh. Novšie zborníky sú dostupné aj elektronicky na stránke katedry (https://fphil.uniba.sk/katedry-a-dborne-pracoviska/kkiv/publikacie/kaiv27/).

Obr. 2 Príklady vybraných publikácií autorov z katedry

V bohatej publikačnej činnosti členov katedry sa v poslednom období vynárajú novšie témy informačnej vedy so zameraním na digitálne informácie – ich výhody aj riziká. Vznikli novšie monografie zamerané napríklad na marketing knižníc (Hrčková 2017), nemecké tlače (Lichnerová 2017), tému znalostného pracovníka (Rankov 2014) a tému informačného prostredia a vedeckej komunikácie (Steinerová 2018). Šírku záberu tém obohacujú aj témy zamerané na výskum dejín knižnej kultúry (Lichnerová 2017, Špániová a Lichnerová 2017). V súčasnosti dominujú témy výskumu so zameraním na informačné správanie človeka v digitálnom prostredí, podporu vedy, informačnú gramotnosť, informačnú etiku a percepciu textov. Výskumná činnosť katedry je reprezentovaná riešením množstva výskumných projektov, najmä VEGA, KEGA, APVV, ale aj niektorých medzinárodných projektov. (Pozn.: V závere príspevku je spracovaný prehľad a vysvetlivky použitých skratiek).

Obr. 3 Novšie publikácie autorov z KKIV

Medzinárodná spolupráca, konferencie a interdisciplinárne partnerstvá

Významnú a možno aj rozhodujúcu dimenziu informačnej vedy predstavovali v uplynulom období najmä medzinárodné vzťahy. Katedra sa v tomto zmysle vyznamenala rozvojom širokého spektra medzinárodných vzťahov, nielen vo fungujúcich širších medzinárodných univerzitných schémach, ale aj v rôznych stážach, účastiach na konferenciách, prednáškach v zahraničí a tiež aj prostredníctvom prednášok zahraničných odborníkov u nás a výmenou študentov a doktorandov. Mnoho pracovníkov sa zúčastnilo na stážach v USA (Library of Congress, University of Pittsburgh), Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku a iných krajinách (ako napríklad India). V tejto línii vidíme aj sériu zahraničných konferencií organizovaných na katedre (najvýznamnejšie sme organizovali v rokoch 1999, 2003, 2006, 2011). Na týchto konferenciách prednášali mnohí profesori z USA, Nemecka, Veľkej Británie, Švédska a iných krajín. Výraznú podporu tu poskytli niektoré nadácie (A. Mellon, OSF) a zahraničné kultúrne inštitúty (napr. British Council, Goethe Institut, veľvyslanectvo USA ai.). Všetci naši podporovatelia a spolupracovníci prispeli k rozvoju informačnej vedy u nás a zaslúžia si naše poďakovanie. Od roku 2013 pravidelne každoročne organizujeme medzinárodnú konferenciu Informačné interakcie. Prednášali u nás najmä odborníci z Veľkej Británie, Holandska, Francúzska, Izraela, Poľska, Maďarska, ČR, Rumunska. Vďaka spolupráci s Univerzitnou knižnicou v Bratislave vznikol vynikajúci priestor na odborné stretnutia odborníkov z teórie aj praxe, študentov, profesorov, doktorandov a knihovníkov. Podrobnejšie informácie a zborníky abstraktov sú na webovej stránke konferencie: //informationinteractions.weebly.com/.

Obr. 4. Informačné interakcie 2019 v UKB

Okrem množstva domácich projektov v agentúrach VEGA, KEGA, APVV sa katedra zapojila aj do niektorých medzinárodných projektov. Medzi aktuálne realizované medzinárodné projekty patrí projekt ENWI, zameraný na informácie v pracovných procesoch a informačný manažment, koordinovaný švédskou univerzitou v Borås. Predtým to boli partnerstvá v európskych projektoch DELOS (zameraný na digitálne knižnice) a Danube Networkers (vzdelávanie seniorov), ale aj v projektoch zameraných na elektronické zdroje ako CECUP, CELIP a informačný manažment (ICIMSS, Toruň, Poľsko). Boli sme zastúpení aj v projektoch World Summit a ICT summit Award, European Science Foundation (ESF) so zameraním na kolaboratórium v informačnej vede či EUCLID (Európske združenie katedier knižničnej a informačnej vedy) pri rozvoji európskeho študijného programu pre knižničnú a informačnú vedu (Kajberg, Lørring 2005, Bawden et al. 2005). Pracovníci sa zúčastnili aj na konferenciách a medzinárodných projektoch medzinárodných organizácií ako IFLA, ASIST, UNESCO, ISKO, ALA, European Library, GreyNet, kolokviá národných knižníc V4 ai. V posledných rokoch sme sa tiež pravidelne zúčastňovali na konferencii a medzinárodných projektoch v rámci ECIL (European Conference on Information Literacy). Jedným z aktuálnych výstupov medzinárodnej spolupráce vo výskume bol prieskum vedeckej dátovej gramotnosti v rámci konferencie ECIL. Výsledky zamerané na aktuálny stav vedeckej dátovej gramotnosti a manažmentu vedeckých dát boli tiež publikované doma aj v zahraničí (Steinerová, Ondrišová 2019).

Z medzinárodnej spolupráce katedry v projektoch vznikli zaujímavé spoločné publikácie, napríklad monografia Byström, Heinström, Ruthven (eds.) 2019 s kapitolou zameranou na informačnú kultúru (Widén, Steinerová 2019) alebo článok Widén, Steinerová, Voisey 2014. Teší nás aj zastúpenie v medzinárodnej encyklopédii knižničnej a informačnej vedy ELIS (Steinerová a kol. 2010, 2016, Bates, Maack 2010), v ktorej sme publikovali heslo o Slovensku – knižniciach, archívoch a múzeách. Koncepčné prístupy k transformácii a automatizácii knižníc v strednej a východnej Európe boli tiež prezentované vo viacerých príspevkoch v zahraničných publikáciách (napr. Steinerová 2000, 2003). Zaujímavá bola aj spolupráca v rámci výskumov sivej literatúry a publikácie z konferencie GreyNet 2014 (Šušol a kol. 2014, Steinerová a Hrčková 2014) a nasledujúcich konferencií (Sile a kol 2018). V tomto kontexte sú významné aj publikácie spracované s doktorandmi na základe ich výskumov, napríklad Suchá a Steinerová (2015), Fázik a Steinerová (2020) či Melicherová, Ondrišová, Šušol (2021).

Zaujímavé partnerstvá sa rozvinuli pri spolupráci s výskumníkmi z oblasti informatiky (2010 –2020). Vznikli aj spoločné publikácie, ako napríklad Návrat a kol. 2014, a tiež publikácie ako súčasť riešenia výziev bioetiky v rámci vedeckého parku (Plašienková a kol. 2015, 2020). Na úrovni spolupráce s praxou boli spracované publikácie zamerané na výskumy čítania (Rankov, Valček 2008, Hrdináková, Rankov, Kopáčiková 2017) v spolupráci s LIC a Mestskou knižnicou. Spolupráca s praxou sa týka partnerstiev s veľkými knižnicami ako UKB, CVTI SR, SNK, Mestská knižnica Bratislava, Akademická knižnica FiF UK (portál MIDAS), ale aj s odbornými spoločnosťami (Slovenská asociácia knižníc – SAK, Spolok slovenských knihovníkov – SSK) a časopismi (ITLib, Knihovna, Knižnica). Spolupráca a sponzorstvo sa rozvinuli aj s väčšími technologickými firmami z oblasti informačného priemyslu (napríklad SVOP, Cosmotron, Albertina, predtým aj IBM a iné). Prínosom pre rozvoj informačnej vedy je najmä členstvo niektorých pracovníkov v redakciách medzinárodných časopisov ako Information Research, Mousaion, OIS, Library Management ai. Niektorí profesori a doktorandi publikujú aj vo významných medzinárodných časopisoch ako Information Research, OIR, Learned Publishing, Journal of Documentation, Journal of Grey Literature, JASIST, ale aj v časopisoch v Južnej Afrike (Mousaion), na Taiwane (Journal of Library and Information Science), alebo v Poľsku (Uncommon Culture, ZIN). Medzinárodné uznanie katedry podporujú aj prednášky a členstvo profesorov v programových výboroch významných medzinárodných konferencií ako ISIC (Information Seeking in Context), CoLIS (Conceptions of Library and Information Science), ECIL (European Conference on Information Literacy), ale aj QQML, LIDA, ASIST, BOBCATSSS, RESSH a i. Mnohí profesori prednášali v medzinárodných projektoch na univerzitách v ČR – Brne, Prahe, Opave. Druhú stranu predstavujú naše medzinárodné konferencie organizované pravidelne v Bratislave (najmä v rokoch 2003, 2006, 2011) so zameraním na informačné správanie, digitálne knižnice aj informačnú ekológiu, na ktorých prednášali významní odborníci z USA (T. Saracevic, D. Sonnenwald, B. Moran), Veľkej Británie (T. Wilson, D. Bawden), ale aj Nemecka, Švédska, Maďarska, Chorvátska, Grécka, Estónska, Litvy a iných krajín. Od roku 2013 pokračujú tieto konferencie pod názvom Informačné interakcie.

Obr. 5 Zborníky z medzinárodných konferencií organizovaných na KKIV (2003, 2006, 2011)

V rámci špeciálnych prednášok zo zahraničia u nás prednášali aj odborníci z USA (B. Rosenblum), Poľska (A. Pulikowski, A. Seweryn), ČR (P. Voit, M. Lorenz, P. Mazáčová), Maďarska (T. Koltay), Rumunska (H. Dragomirescu) ai. Medzinárodné kontakty podporila aj spolupráca so zahraničnými kultúrnymi inštitútmi a medzinárodnými inštitútmi (Goethe-Institut, British Council, veľvyslanectvo USA, OSF, EUCLID, IFLA, UNESCO ai.). V programoch výmeny pracovníkov a študentov Erazmus+ (a predtým aj Tempus) sme rozvíjali spoluprácu s univerzitami v Katowiciach, Vroclavi, Krakove aj Varšave, v Ljubljane, Prahe, Brne, Opave, Vilniuse, aktuálne aj v Aténach či Pécsi.

Obr. 6 Novšie publikácie autorov z KKIV

Obr. 7 Informačné interakcie 2019

Výzvy rozvoja informačnej vedy na KKIV FiF UK

A aké sú dnes výzvy rozvoja našej informačnej vedy? Obzretie za minulosťou a dynamika vývoja naznačuje najmä prínos novších partnerstiev na tematickej úrovni, napríklad v posledných projektoch s odborníkmi z informatiky a psychológie, alebo z pedagogiky a sociálnej psychológie. Niektorí autori naznačujú, že v tomto zmyslu sú informačné, komunikačné a mediálne disciplíny určitými meta-disciplínami integrujúcimi aspekty poznania, pamäte, aj kultúrneho dedičstva (Bates 2015). Prirodzené partnerstvá nás spájajú aj s mediálnou komunikáciou a novými médiami, ale aj s filozofiou (informácií) a sociológiou a sociálnou psychológiou (informačné správanie, informačná spoločnosť, informačná gramotnosť, čítanie). Hľadáme preto nové „druhy tancov“, ktoré by reprezentovali aktuálne informačné prostredie v jeho rôznorodých rozmeroch.

V tomto hľadaní nás témy výskumu priviedli k téme problémov digitálnych informácií z hľadiska výhod aj rizík v spoločnosti, ale aj k informačnej etike, percepcii textov vo vzťahu k informačnej gramotnosti, ochrane osobných údajov, digitálnej gramotnosti aj digitálnej etike. Tieto témy a problémy si vyžadujú novšie konceptualizácie. V aktualizácii študijných programov zdôrazňujeme informačný manažment, informačné služby a informačný dizajn, ale aj manažment a dejiny knižníc, čítanie a tiež mediálne a komunikačné štúdiá. V priebehu výskumov sa nám podarilo rozvinúť novšie metodologické prístupy, napríklad aplikovaním kvalitatívnej metodológie fenomenografie na výskum informačného správania študentov (Steinerová, Fázik, Tomoriová 2020). Pritom vychádzame z rôznorodosti človeka a jeho zážitku pri spracovaní a využívaní informácií, najmä v digitálnom prostredí. Novšie metodologické prístupy sa objavujú aj pri hľadaní nových indikátorov hodnotenia vedeckých výstupov (altmetria), pri výskumoch čítania (kognitívne aspekty percepcie textov, sledovanie pohľadu) a pri modelovaní informačného prostredia digitálnej vedy (pojmové mapovanie). Rámce rozvoja informačnej vedy sú práve sociokultúrne, sociokognitívne aj sociotechnologické kontexty fungovania informácií v spoločnosti.

V nadväznosti na dynamický rozvoj výskumu v informačnej vede aktualizujeme aj naše študijné programy, v ktorých zdôrazňujeme podporu tvorivosti študentov a široké spektrum zaujímavých a aktuálnych tém (infodémia, dezinformácie v digitálnom prostredí, súkromie, ochrana dát a bezpečnosť digitálnych informácií, manažment dát, analýza a vizualizácia veľkých dát, dátová gramotnosť, prípadne digitalizácia dokumentov či manažment znalostí). V interdisciplinárnom kontexte nás zaujímajú aj témy rozvoja teórie sociálnej a mediálnej komunikácie, metodologické inovácie a aspekty tvorby informačných systémov, produktov aj služieb v digitálnom prostredí. Význam tohto rozvoja dokazuje aj potreba novších informačných a mediálnych profesií, v ktorých sa uplatnia naši absolventi, ako napríklad informační a znalostní manažéri, digitálni knihovníci, dátoví kurátori, alebo informační, dátoví a mediálni analytici.

LITERATÚRA:

BAWDEN, David, Polona VILAR, Jessica BATES, Ines CORDEIRO, Jela STEINEROVÁ a Pertti VAKKARI, 2005. Europe-wide education programmes for information retrieval and information seeking. In: Online Information. 2005. Conference Proceedings. London: Learned Information Europe, 2005, pp. 143–148.

ISBN 1-900239-69-8. Dostupné aj na: http://www.online-information.co.uk.

BATES, M., and M. N. MAACK (eds.) 2010. Encyclopedia of Library and Information Sciences. 3rd ed. New York: CRC Press, 2010, 7 volumes.

BATES, M., 2015. The information professions: knowledge, memory, heritage. Information Research, 20(1), paper 655. Retrieved from: http://InformationR.net/ir/20-1/paper655.html (Archived by WebCite® at http://www.webcitation.org/6WyNray1L).

BYSTRÖM, K., J. HEINSTRÖM, & Ian RUTHVEN, 2019. Information at Work. Information management in the workplace. London: Facet Publ. 2019. ISBN 978-1-78330-275-8.

FÁZIK, J. a Jela STEINEROVÁ, 2020. Technologies, knowledge and truth: the three dimensions of information literacy of university students in Slovakia, Journal of Documentation, 77(1), 285–303. https://doi.org/10.1108/JD-05-2020-0086.

HRDINÁKOVÁ, Ľ., J. KOPÁČIKOVÁ. a P. RANKOV, 2017. Text a čítanie, mládež a knižnice. Košice, SAK 2017. 174s.

HRČKOVÁ, A., 2017. Marketing knižníc orientovaný na používateľa [online]. Bratislava: Stimul, 2017, 69 s. ISBN 978-80-8127-187-8. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/FIF_AH_marketing_kniznic.pdf

INFORMAČNÉ správanie a digitálne knižnice. Information Behaviour in Digital Libraries. 2003. Zborník z medzinárodnej konferencie, Bratislava, 21.–22. 5. 2003. Eds. Jela Steinerová, Jaroslav Šušol. Bratislava: CVTI SR, 2003. 265 s. ISBN 80-85165-87-2.

INFORMATION Ecology and Libraries. 2011. Proc. of the Intern. Conference. Bratislava,10.–12. 10. 2011. Ed. Jela Steinerová. Bratislava: UK, 2011. 254 s. ISBN 978-80-223-3087-9.

INFORMATION Use in Information Society. 2006. Proc. of the intern. conference. Bratislava, 10.–11. 10. 2006. Eds. Jela Steinerová, Jaroslav Šušol. Bratislava: CVTI SR 2006. 228 s. ISBN 80-85165-92-9.

KAJBERG, and Leif LORRING Lørring, [eds.], 2005. European curriculum reflections on library and information science education. Copenhagen: The Royal School of Library and Information Science, 2005. (e-book) http://biblis.db.dk/uhtbin/cgisirsi.exe/.

KATUŠČÁK, D., M. MATTHAEIDESOVÁ a M. NOVÁKOVÁ (eds.).1998. Informačná výchova. Terminologický a výkladový slovník. Bratislava: SPN 1998. 375 s. ISBN 80-08-02818-1.

KIMLIČKA, Š., 2006. Informačné systémy: Teoretické východiská, princípy, metódy projektovania. Martin: Slovenská národná knižnica. ISBN 80-89023-88-6.

KIMLIČKA, Š, J. STEINEROVÁ, G. ŽIBRITOVÁ, a D. KATUŠČÁK, 2000. Knižničná a informačná veda na prahu informačnej spoločnosti: filozofický, systémový a historický pohľad. Bratislava: STIMUL, 2000. 38 s. ISBN 80-88982-29-4.

KNIŽNIČNÁ a informačná veda. Library and Information Science. 27. 2017. Zborník FiF UK. Eds. Jela Steinerová, Lucia Lichnerová. Bratislava: UK, 2017. 205 s. ISBN 978-80-223-4439-5.

KNIŽNIČNÁ a informačná veda. Library and Information Science. 28. 2019. Zborník FiF UK. Eds. Jela Steinerová, Lucia Lichnerová. Bratislava: UK, 2019. 166 s. ISBN 978-80-223-4769-3.

KNIŽNIČNÁ a informačná veda. Library and Information Science. 29. 2021. Zborník FiF UK. Eds. Jela Steinerová, Mirka Pastierová. Bratislava: UK, 2021. ISBN 978-80-223-5064-8 (v tlači).

LICHNEROVÁ, L., 2011. Die deutsche Buchproduktion in der Slowakei bis zum Ende des 17. Jahrhunderts: vom Original zur Nachahmung. In: Mitteilungen der Gesellschaft für Buchforschung in Österreich. Wien: Gesellschaft für Buchforschung in Österreich, 2011, (2), 27–49. ISSN 1999-5660.

LICHNEROVÁ, L., 2017. Nemecká tlačená kniha na slovenskom území do konca 17. storočia (1477–1699): vydavateľsko-funkčný konštrukt [online]. Bratislava: Stimul, 2017, 277 s. ISBN 978-80-8127-193-9. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/FIF_LL_nemecka_tlacena_kniha.pdf.

LICHNEROVÁ, Lucia a Marta ŠPÁNIOVÁ, 2011. Katedra knižničnej a informačnej vedy FiF UK jubiluje: krátky pohľad na 60 rokov vysokoškolského štúdia knihovníctva. Ikaros [online]. 2011, 15(12) [cit. 2020-08-13]. urn:nbn:cz:ik-13791. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/13791.

LICHNEROVÁ, L., M. ONDRIŠOVÁ a M. MELICHEROVÁ, 2018. Reflexia absolventov na štúdium v odbore „knižnično-informačné štúdiá“ na Katedre knižničnej a informačnej vedy na FiF UK v Bratislave. In: ITLib, 2018, . 17(1), s. 5–12.

MAKULOVÁ, S., 2002. Vyhľadávanie informácií v internete: problémy, východiská, postupy. Bratislava: EL&T, 2002 376 s. ISBN 80-88812-16-X.

MAKULOVÁ, S., 2010. Informačná architektúra sieťových informačných zdrojov a médií. Bratislava: ELET. ISBN 978-80-888-12221-0.

MAKULOVÁ, S., a K. BUZOVÁ, 2011. Manažment informačných zdrojov a knižnično-informačných služieb |online|. Bratislava: ELET, 2011. 174 s. ISBN 978-80-88812-23-4. Dostupné na: http://www.elet.sk/externe/MIZKIS_ucebnica.pdf.

MELICHEROVÁ,M., M. ONDŘIŠOVÁa J. ŠUSOL, 2021. Bibliometrics versus altmetrics: Researchers’ attitudes in Slovakia. Iberoamerican Journal of Science Measurement and Communication; 1(1). https://doi.org/10.47909/ijsmc.11

NÁVRAT, P., M. BEILIKOVÁ, M. LACLAVÍK, J. PARALIČ. a J. STEINEROVÁ (eds.), 2014. Cognitive Traveling in Digital Space of the Web and Digital Libraries. Yield of the Interdisciplinary Multi-Partner Project TraDice. Bratislava: STU 2014. 177s. ISBN 978-80-227-4254-2.

NOVÁ paradigma spracovania a využívania informácií. 2007. Zborník zo sympózia, UK 21. 11. 2007. [online]. Eds. I. Lányiová, M. Regec. Bratislava: Univerzita Komenského, 2007. ISBN 978-80-223-2415-1. [elektronický optický disk (CD ROM)].

ONDRIŠOVÁ, M., 2011. Bibliometria [online]. Bratislava: Stimul. ISBN 978-80-8127-035-2. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/MO_bibliometria.pdf.

PLAŠIENKOVÁ, Z. (ed.), 2015. Bioetické výzvy a súčasnosť. Bratislava: STIMUL 2015. 304 s. ISBN 978-80-8127-133-5.

PLAŠIENKOVÁ, Z. (ed.), 2020. Bioetické výzvy a súčasnosť z pohľadu nových poznatkov a trendov. (2. rozšír. a uprav. vyd.). Bratislava: STIMUL 2020. 315 s. ISBN 978-80-8127-309-4. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/FiF_BVS_2020_pdf.

RANKOV, P., 2002. Masová komunikácia. Masmédiá a informačná spoločnosť. Levice, LCA 2002. ISBN 80-88897-89-0.

RANKOV, P., a P. VALČEK, 2008. Čítanie 2008. Výskum súčasného stavu a úrovne čítania v SR. Bratislava: LIC 2008. 80 s. ISBN 978-80-89222-61-2.

RANKOV, P., 2006. Informačná spoločnosť: perspektívy, problémy, paradoxy. Levice: LCA. ISBN 80-89129-91-9.

RANKOV, P., 2020. Dynamika šesťdesiatich rokov Katedry knižničnej a informačnej vedy na Filozofickej fakulte UK. In: Knižnica,2020, 21(3), 15–20. ISSN 1336-0965.

RANKOV, Pavol, 2001. Zahraničná spolupráca a medzinárodné aktivity katedry v deväťdesiatych rokoch. In: Knižnica, 2001, 2(8), 437–439.

RANKOV, P., 2014. Znalostní pracovník v informační společnosti. Opava: Slezská univerzita. ISBN 978-80-7510-123-5.

SILE, L., J. PÖLÖNEN, , G. SIVERTSEN, R. GUNS., T.C.E. ENGELS, P. AREFIEV, M. DUŠKOVÁ, L. FAURBAEK, A. HOLL, , E. KULCZYCKI, , B. MACAN, G. NELHANS, M. PETR, M. PISK, S.SÓS, J. STOJANOVSKI, A. STONE, J. ŠUSOL, R. TEITELBAUM. Comprehensiveness of national bibliographic databases for social sciences and humanities: Findings from a European survey. In: Research Evaluation. 2018, 27(4)., 310–322. ISSN (print) 0958-2029. ISSN (online) 1471-5449.

STEINEROVÁ, J., 1996. Teória informačného prieskumu. Bratislava: CVTI SR. 262 s. ISBN 80-85165-58-9.

STEINEROVÁ, J., 1998. Tvorba informačných produktov. Nové prístupy informačnej vedy. Bratislava: CVTISR 1998. ISBN 80-85165-73-2.

STEINEROVÁ, Jela, 2000. Libraries of Central and Eastern Europe: Basic dilemmas. In: Library automation in transitional societies. New York: Oxford University Press, 2000, s. 59–73.

STEINEROVÁ, Jela, 2003. Information science research agenda in Slovakia: history and emerging vision. In: Journal of the American society for information science and technology. 2003, 54(1), 81–86.

STEINEROVÁ, J., GREŠKOVÁ, M., a J. ILAVSKÁ, 2010. Informačné stratégie v elektronickom prostredí. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN 978-80-223-2848-7.

STEINEROVÁ, J. a kol., 2004. Správa o empirickom prieskume používateľov knižníc ako súčasť grantovej úlohy VEGA 1/9236/02 Interakcia človeka s informačným prostredím v informačnej spoločnosti. Bratislava : Filozofická fakulta UK, KKIV, 2004. 113 s.

STEINEROVÁ, Jela a Jaroslav Šušol. 2007. Users´ information behaviour: a gender perspective. In: Information Research. 2007, 12(3), s. 1–16. ISSN 1368-1613. URL: http://informationr.net/ir/12-3/infres123.html.

STEINEROVÁ, J., GREŠKOVÁ, M., a J. ŠUŠOL, 2007. Prieskum relevancie informácií: výsledky analýz rozhovorov s doktorandmi FiF UK. Bratislava: CVTI SR, 2007. 150 s. ISBN 978-80-85165-93-7.

STEINEROVÁ, J., 2008. Seeking relevance in the academic information use. In Information Research, 13(4), 1–11. Dostupné na: http://www.informationr.net/ir/13-4/paper380.html.

STEINEROVÁ, Jela, Juraj ROHÁČ a Gabriela, PODUŠELOVÁ, 2010. Slovakia: Libraries, Archives, and Museums. In: Encyclopedia of Library and Information Sciences, vol. VI. Boca Raton: Taylor & Francis group, 2010. 5100 s. ISBN 978-0-8493-9712-7. Vyšlo aj: STEINEROVÁ, J., J. ROHÁČ a G. PODUŠOVÁ, 2016. Slovakia: Libraries, Archives, and Museums. In Encyclopaedia of Library and Information Sciences. [online] 2016. 17 p. Dostupné aj na: http://www.elis.com.

STEINEROVÁ, J., 2010. Ecological Dimensions of Information Literacy. In Information Research. 2010, 15(4). Paper CoLIS 719. Dostupné na: http://informationr.net/ir/15-4/colis719.html.

STEINEROVÁ, J., LICHNEROVÁ, L. a M. ONDRIŠOVÁ,, 2012. Pojmové a tematické mapy ako nástroj informačnej ekológie. In: ProInFLow, 2012, 4(2), 34–49. Dostupné z: http://www.phil.muni.cz/journals/index.php/proinflow/article/view/2012-2-4, //doi.org/10.5817/ProIn2012-2-4.

STEINEROVÁ, J., 2013. Methodological Literacy of Doctoral Students – an Emerging Model. In: Worldwide Commonalities and Challenges in Information Literacy in Research and Practice. European Conference on Information Literacy. ECIL 2013. Istanbul, Turkey, October 22–25. Revised Selected Papers. Eds. S. Kurbanoglu, S. Špiranec, E. Gracian, R. Catts. Cham: Springer International 2013, 148–154. Communications in Computer and Information Science, Vol. 397. ISBN 978-3-319-03918-3.

STEINEROVÁ, Jela a Andrea HRČKOVÁ, 2014. Information support of research information interactions of PhD. students in Slovakia. In: An International Journal on Grey Literature. Summer 2014, 10(2), 79–85. Research Communities and Data Sharing. Grey Literature Network Services.

STEINEROVÁ, J., 2015. Trendy vzdelávania knihovníkov a nových informačných profesionálov. Trends in education of librarians and new information professionals. In: Kolokvium knižnično-informačných expertov krajín V4+. Bratislava, 8.- 9. 6. 2015. Zborník. Banská Bystrica: ŠVK, 2015, s. 99–115.

STEINEROVÁ, J., 2018. Informačné prostredie a vedecká komunikácia: Informačné ekológie. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 229 s. ISBN 978-80-223-4445-6.

STEINEROVÁ, J. 2018b. Perceptions of the information environment by researchers: a qualitative study. In Information Research, Proc. of ISIC. 2018, 23(4), paper isic1812. Dostupné na: http://www.informationr.net /ir/23-4/isic2018/isic1812.html.

STEINEROVÁ, J. 2019. Challenges of Information Infrastructures for Open Science and Academic Libraries. In: Zagadnienia Informacji Naukowej. (ZIN). Studia informacyjne. Issues in Information Science. Information studies, 2019, Vol. 57, No. 1A (113A). 12–27. e-ISSN 2392-2648. ISSN 0324-8194.

STEINEROVÁ, Jela and Miriam ONDRIŠOVÁ, 2019. Research Data Literacy Perception and Practices in the Information Environment. In: Information Literacy in Everyday Life. ECIL 2018. 6th European Conference, ECIl 2018. Revised selected papers. Oulu, Sept., 24–27, 2018. S. Kurbanoglu, S. Špiranec, Y. Ünal, J. Boustany, M. L. Huotari, E. Grassian, D. Mizrachi, L. Roy (eds.). Cham: Springer Nature Switzerland AG, 2019. CCIS 989, pp. 545–555. https://doi.org/10.1007/978-3-030-13472-3_51. CCIS 989. ISBN 978-3-030-13472-3 (eBook).

STEINEROVÁ, J. a Miriam ONDRIŠOVÁ, (eds.), 2020. Informačná veda. Výkladový slovník. Autori: Jela Steinerová, Jaroslav Šušol, Pavol Rankov, Lucia Lichnerová, Ľudmila Hrdináková, Miriam Ondrišová, Marta Špániová, Katarína Buzová, Andrea Hrčková. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2020. 278 s. ISBN 978-80-223-4866-9.

STEINEROVÁ, J. FÁZIK, J. a NOVÁKOVÁ, F., 2020. Prínos fenomenografických výskumov pre informačnú vedu. In: ProInFlow [online]. 2020, 12(1). Dostupné na: http://www.phil.muni.cz/journals/index.php/proinflow/article/view/2020-1-2/2102.

STEINEROVÁ, Jela, 2020. Etika digitálnych informácií vo svetle sociálnych hodnôt informácií. In: ITLib, 2020, 19(2), 6–21.

SUCHÁ ZBIEJCZUK, L. a STEINEROVÁ, J. 2015. Journal publishing models in the Czech Republic. In: Learned publishing. 2015, 28(4), 239–249. ISSN 0953-1513. Dostupné na: http://ws.isiknowledge.com/cps/openurl/service?url_ver=Z39.88-2004&rft_id=info:ut/000362390400002.

ŠPÁNIOVÁ, Marta a Lucia LICHNEROVÁ, 2017. Digital science in context of book culture history research: Polonica of the 16th–18th centuries in selected databases of written cultural heritage concerning the Kingdom of Hungary. In: Studies into the History of the Book and Book Collections. Varšava: Uniwersytet Warszawski, 2017, špeciálny zväzok, s. 371–380.

ŠUŠOL, Jaroslav, Miriam ONDRIŠOVÁ , Jana ILAVSKÁ a Marcela,KOPECKÁ 2014. Scholarly publishing behaviour in Slovakia...are we ready for repositories? In: An International Journal on Grey Literature, The Grey Journal,2014, 10(3), 163–171. ISSN 1574-1796.

ŠUŠOL, Jaroslav and Marta DUŠKOVÁ, 2017. Impact of performance-based funding on publication patterns: money changes everything...? In: RESSH 2017. Antwerp: Universiteit Antwerpen, 2017, s. 66–68. [Research evaluation in the social sciences and humanities: medzinárodná konferencia. 2., Antwerp, 6.—7.7.2017]

WIDÉN, Gunilla;´, Jela STEINEROVÁa Peter VOISEY, 2014. Conceptual modelling of workplace information practices: a literature review.

In :Proceedings of ISIC, the Information Behaviour Conference, Leeds, 2–5 September, 2014: Part 1, (paper isic08). Retrieved from http://InformationR.net/ir/19-4/isic/isic08.html (Archived by WebCite® at http://www.webcitation.org/).

WIDÉN, G. and Jela STEINEROVÁ, 2019. Information Culture. Chapter 3. In: Information at Work. Information Management in the Workplace. Eds. K. Byström, J. Heinström, I. Ruthven. London: Facet Publ., 2019, 63–79. ISBN 978-1-78330-275-8.

Zoznam skratiek

ALA – American Library Association

ASIST – Association for Information Science and Technology

APVV – Agentúra na podporu výskumu a vývoja, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

BOBCATSSS – európska organizácia a konferencia vzdelávacích inštitúcií v knižničnej a informačnej vede (Barcelona, Oslo, Budapest, Copenhagen, Amsterdam, Tampere, Stuttgart, Szombathely, Sheffield)

CASLIN – Česká a slovenská knihovní informační síť (Czech and Slovak Library Information Network)

CECUP – Central and Eastern European Copyright User Platform

CELIP – Central and Eastern European Licensing Information Platform

CoLIS – Conceptions on Library and Information Science

DELOS – Network on Excellence on Digital LIbraries

ENWI – European Network on Workplace Information

ELIS – Encyclopedia of Library and Information Science

ECIL – European Conference on Information Literacy

ESF – European Science Foundation

EUCLID – European Association for Library and Information Education and Research

ICIMSS – International Centre for Information Management Systems and Services (Toruň)

ICT – Information and Communication Technologies